Mesiac som doma, ale stále spomínam. Robím sentimentálne videá a dostávam pohľadnice od ľudí, ktorých ešte dlho neuvidím, no stále ich mám rovnako rada. Fínsko mi chýba aj nechýba zároveň, lebo už sa stalo akousi prirodzenou súčasťou môjho bytia a šiesteho decembra sa mi na okne skvela namiesto čižmy bielo modrá sviečka na počesť dňa nezávislosti.
Pofínštila som sa a pretrváva to. Definitívne a neodvratne. A predsa.
Dear my finnish people, especially my finnish family, just to let you know; i miss, remember and love you. Still.
