Lappi

Už môžem spočítať svoje nadchádzajúce fínske dni na prstoch dvoch rúk a keďže sa takéto veci dejú, musela som čeliť veľkému životnému rozhodnutiu a vybrať si z nasledujúcich;

a) či sa utopím v smútku
b) alebo posledné dni strávim všade a so všetkými, aby som nemala čas sa utopiť v smútku.

Roztrasený pohľad z vlaku

A tak som si vybrala b.

(Čestné slovo, že mi upadá slovná zásoba.)

Rovaniemi, centrum Laponska. Haha.

Vo Fínsku sa zo stredu na sever chodí sedem hodín vlakom. Lístok stojí ako lacný let do Paríža a v jedálenskom vozni majú najlepšie kakao na svete. Po ceste do bájneho Laponska za oknami poletovali chumáče snehu, zasnežené lesy sa striedali so zamrznutými jazerami a v kalendári sa písal stred októbra.  

Spolucestovatelia Luis a Paula

Vysvetlite mi toho človeka, prosím. Ďakujem.

Prišla som na tento laponský koniec sveta s naivnými želaniami ako vidieť polárnu žiaru a losa, stretnúť Santu a prekročiť polárny kruh a takmer všetko sa to podarilo. Polárnu žiaru a vypreparovaného losa som videla v múzeu. Splnil sa mi sen o uzretí onej legendárnej dopravnej značky pozor los. Santa (po fínsky joulupuki) mi povedal ahoj a viete, keď hovorí po slovensky, rozniesť darčeky celému svetu počas jedného večera je malina a som si istá, že to dokáže. 

Bývali sme v hosťovskej rodine našej holandskej kamošky Pauli, na ozajstnej smradľavej farme a hoci ja som dievka z dediny, po troch dňoch a dvoch nociach, kedy všetky moje veci intenzívne nasávali kravský závan, som bola rada, že sa vraciam do skororodnej Jyväskyli do útulného domčeka prevoňaného vanilkovými sviečkami. A že im sem prinesiem trochu stajňového smrádku v záhyboch oblečenia. Inak sme ale videli napríklad aj kone a kravy a psy a kury a veľmi sociálnych sedem mačiek a inú háveď. Dve z tých mačiek boli najväčšie vtierky na svete, líhali si na moju posteľ a tvárili sa, že sme BFF (ale to len preto, aby som ich nevyhodila). 

Izba z výhľadom na kone.

Oulu je niečo ako metropola severu, ale stále sme vo Fínsku a vyplýva z toho, že to je len priemerné mesto. Nezavrhujem ho a verím tomu, že sme jeho krásy nepostrehli len pre dážď. Domčeky som fotila z auta alebo za behu pomedzi lejak, keď sme sa zbabelo presúvali z parkoviska do kaviarne. Roberts caffee je mimochodom takou fínskou variáciou na Starbucks.

Upriamte svoju pozornosť na pokrytie chodníku a snehovú konzistenciu pokrývky. Omáčky.

Trhy, zase trhy.

Farmársky domček uprostred ničoho  lesa. 

Raahe, malé mestečko v ktorom sme bývali.

Česť mu, i  takéto krásne divadlo má!

Fínska polievka z krvavých placiek sa varí zo zemiakov, mrazenej zeleniny, pravdaže aj krvavých placiek (=placky z nejakej krvi) a ktovie čoho ešte. Varí sa desať minút, nieje ani trochu číra a jeden nikdy nevie, čo si naberie. Vyhrala alternatíva cereálie + mlieko z farmy.

SOB ZA PLOTOM, SOB, SOB!

Jasné, že som si zabudla foťák a jasné, že sa mi pokazil mobil. Z nepriaznivých životných podmienok ma vytrhla Paula a požičala mi svoj. Malebné budovy som nenašla ani na severe Fínska a tak som fotila aspoň októbrový sneh. A nás.

Hľa legendárny moment kedy som severný polárny kruh prekročila a severský vzduch dýchala a žiadnu zmenu nezaznamenala.

U Santu sme zazreli jedného pravého Saama v kroji!

Saamovia sú najstaršia etnická skupina žijúca v Laponsku, v oblasti, do ktorej sa počíta severná Škandinávia (severné Nórsko a Švédsko), Fínsko a ruský polostrov Kola, tzn. stredná Škandinávia a Severná Kalota. Hovoria saamskymi jazykmi, ktoré patria medzi ugrofínske jazyky, resp. uralské jazyky. Celkovo v Laponsku žije asi pol milióna ľudí a desatinu tamojšieho obyvateľstva tvoria Saamovia (nesprávne nazývaní aj Laponci). Pred 4000 rokmi obývali aj južnejšie časti Škandinávskeho polostrova, ale inými etnikami boli postupne vytlačení do nehostinnejších oblastí.
(wikipedia)

Santa Claus má vlastnú dedinu z námestím, ktorá vyzerá z fotiek mierne vymreto, ale kadekoho sme tam stretli. 

Santa má aj vlastnú poštu, a keď na obálku napíšete "North Pole" príde mu to. Bez smerovacieho čísla či ulice. Je to pán. 

Fíni nás vytrepali na tento kopček a hrdo nám ukázali, aké oni len vysoké vrchy vo Fínsku majú. Tak to už hej, hovorím si a premýšľam, či im mám brať ilúzie. 

S láskou vám prikladám link na Annu Puu (fin. puu = stom. Haha.), ktorú som nemala rada, potom som sa s Jen vybrala na jej koncert a potom si ju nenápande peckovala až dodnes.

Som si úplne vedomá toho, aký som zlý zlý nepravidelný zriedkavý a nedbalý prispievateľ....

...a jediným ospravedlnením mi je to, že som vo Fínsku.

A mám sa stále strašne dobre.

Vidíme sa skoro.

L.