Terve

Dnes je to mesiac bez jedného dňa. Toľko času ešte ostáva. Zakladám blog. Je to zvláštne pretože:

• vždy som chcela mať blog
• istú dobu som blogovala
• potom som z toho vyrástla
• snorenie po blogoch je mi aktivitou veľmi blízkou, najmä počas školského roka (pri blogoch čas uteká lepšie ako pri francúzskej bio), no teraz bude blogový svet o kus interaktívnejší
• a predsa len nie som až taký extrovert
• (len trochu)
• momentálne ešte celkom presne neviem, o čom budem písať, vzhľadom k tomu, že som to ešte nezažila
• celé som to zhrnula do ôsmich bodov (ojoooj.)

Po chaotickom úvode na ktorý som sa zmohla vyššie, patrí sa spomenúť, prečo som sa zmohla.
Idem do Fínska.
Na tri mesiace (čo je asi deväťdesiat dní)
 - deväťdesiat celkom iných dní než sú tie, na ktoré som zvyknutá.

Stále mám štádiá, kedy tomu neverím, potom euforické štádiá a pravdaže aj zbabelé štádia, kedy sa bojím.



Mám sedemnásť rokov, vo Fínsku by som sa mala dožiť osemnástin. Zvyčajne nechodím zo školy rovno domov, lež kade-tade a ak náhodou nemusím ísť zo školy, idem aspoň z domu. Rada výletím a cestujem. Bola som už všelikde, i za hranicami rodnej hrudy, no tri mesiace som preč ešte nebola, ani vo Fínsku som zatiaľ nebola. Mám nazhromaždené kôpky kníh a iných fínoidných vecí a materiálov, bohužiaľ, zatiaľ iba nazhromaždených. Základné informácie o zzzime, tichých ľuďoch, superskej prírode a saunách everywhere už evidujem! Aha, a ešte viem, že v praveku skôr lovili než pestovali (lebo v knižke História Fínska som len na úbohej tretej kapitole).
Teoreicky viem ako sa vo fínštine tvorí minulý čas a tiež sa viem pozdraviť. Od hladu síce hádam nezhynem, no viem, že by som sa mala začať mojou fínskou budúcnosťou zaoberať o kus intenzívnejšie. Predsa len, jeden nikdy nevie kedy sa mu zíde ten bájny všeobecný prehľad.

Strašne sa teším. Na blog. Na Fínsko. Na všetko.