Vlastne som tu už dva dni, postačujúce na to, aby mi pri každej vete napadali začiatky ako well, to be honest a podobne. Keby mi napadal aspoň fínske výrazy, ale toto poangličenie za 42 hodín je trapas.
A Fínsko? Asi dve tretiny mýtov ne sú tak celkom mýty. Naozaj sú tu lesy (vlastne sa mi vidí, že celé Fínsko je jeden veľký les, aj z okna vidím len les, squelo!, ako doma), jazerá všade, aj tuto za rohom v Jyväskylä, sauny všade, aj tuto za rohom doma. Bolo to očakávateľné, predsa len to nepublikujú vo všetkých cestovateľských príručkách zo srandy. Ale čo ma dostalo, je miera blonďatosti miestneho obyvateľstva - znamenitá! Zatiaľ som zaznamenala asi troch čiernovlasých ľudí v 150 tisícovom meste (a to boli určite zradcovia prisťahovalci).
Späť k mýtom. O vrúcnej obojstrannej láske Fínov, párok a klobás som sa presvedčila včera, keď som uzrela dieťa na obrubníku pojedajúce hod dog. Bez rožka. Povestnú fínsku plachosť som po zvítaní s mojou hostiteľskou rodinou hneď zavrhla, dnes však prišla škola a moji spolužiaci ju zas oprášili. Dobrovoľne ma z celej školy oslovili asi dvaja študenti. Ostatných k tomu donútili okolnosti alebo ľudia, prípadne som sa im povtierala ja. Ani trochu som sa z toho nezrútila, pretože som jednak bola varovaná vopred a jednak tu mám moju rodinu, ktorú žeriem (približne odvtedy, ako si po prvej večeri prerozdelili hudobné nástroje a hrali Imagine Dragons a iné alternativizmy, potom pridali gospel a ja som sa roztopila.) Dostala som hrnček a zakladač na privítanie (mimochodom zabudnutá vec číslo 2) a k integrácií mi tiež pomohla menovka nad uteráčikom. Nemajú telku (roztopila som sa druhýkrát) a tak sa rozprávame, hráme spoločenské hry (double - tretíkrát som sa roztopila) a usporadúvame preteky postavičiek, čo frčia na zotrvačník. Hoci stále bočili z dráhy, vyhrala krabica mlieka, králik v tesnom závese. Keď upratujem zo stola a používam ich šampóny a na večeri si štvrtýkrát pridávam, cítim sa dosť domácky. Pri tomto pobyte mám ohľadom hostiteľskej rodiny zjavne šťastie, čo sa hodí, keďže tu strávim celú jeseň.
Keď sa mi v živote sfínštievalo a pátrala som po všetkom, čo s touto krajinou súviselo, otravovalo ma to všadeprítomné sťažovanie sa na ceny; všetko je drahé, dvakrát toľko ako u nás, nehorázne, kde na to vziať, krachujem, blablablabla. Rátala som s tým a určite aj tí predo mnou. Teraz som tu a nedá mi nespomenúť, že už som si kúpila svoju prvú luxusnú pollitrovú fľašu čistej vody za približne dve eurá.
Za 2,50 sme si dali po príchode zmrzlinu, chuť bola aj v sedemnástich stupňoch. Pýtali sme si malú, dostali sme malú futbalovú loptu. Bola hrušková a vyzerala lepšie, ako chutila. Bytča, sweet Bytča.
Zmrzlinový výlet bol ale inak veľmi vydarený. Presúvali sme sa na bicykloch s košíkmi (zas raz sa mi splnil sen), slnko svietilo (síce po fínsky, takže polooblačno), kačky plávali po jazere, zmrzlina mi spadla (našťastie len do ruky) a ochutnala som ich čierne cukríky. Zaujímavosťou je, že sú slané a
Situačný humor Fínsko prinieslo aj v dnešný prvý školský deň, kedy som sa ako pravá poctivka mierne ohákla, ako sa na pravé slovenské stredoškolské poctivky patrí. Nechcela som to prehnať a tak som si dala len sukňu s čiernou blúzkou, obleček, ktorý do školy nosievam aj v bežné dni, žiadna róba, žiadne opätky, nič extra, len som nechcela ísť v rifliach. Aj napriek mojej predvídavosti, že to zrejme až také slávnostné, ako na Slovensku býva zvykom, nebude, som sa cítila prinajmenšom divne. VŠETCI mali rifle. Fakt všetci. V tej obrovskej škole som videla jediné dievča v sukni. Moji spolužiaci si ma museli vtipne zafixovať, nakoľko sa tu vyparátene do školy zrejme spravidla nechodí. Koncentrácia conversiek je tu približne 5 párov na meter štvorcový, aspoň na pôde školy. V živote som nevidela toľko conversiek pokope. Momentálne uvažujem, či mal niekto na nohách aj niečo iné (okrem mňa a mojich oxfodiek, ehm). Teraz mi už ani nevadí, že som sem trepala tie moje všadeprítomné sivé, aj keď vážia asi sto kíl, bude to ďalšia integrácií pomocná vec.
Vtip č. dva mi dnes povedal kolega výmenný študent z Portugalska. Dobehol za mnou v papiernictve, aby mi oznámil, že naša pôvodná matematická trieda je plná a ideme o level vyššie. Čo dodať, lol. Teším sa, ako zajtra určite nabehnem do rozvrhmeniacej kancelárie a priznám sa, že všetky predmety okrem fotografie nezvládam a chcem ísť o triedu nižšie, haha.
Po fínsky sa hovoriť hanbím, ale začínam. Dnes som sa hecla a oznámila som host sestre, že jej zelená fľaša so šmolkom je pekná. A bolo to správne. (!!!)
So šmolkom som pravdaže nepovedala, lebo neviem ako sa povie šmolko, ale keby som to vedela, dala by som to.
Okrem toho som sa predstavila nejakým dievčatám v aule po fínsky. Celú dobu sa usmievali. Buď som im bola vtipná ja, ako sa snažím, alebo moja fínština, alebo chceli byť milé aby vyvrátili stereotyp o plachých Fínoch. Dúfam v to posledné. Dnes som navyše dostala nový anglicko-fínsky disney namakaný slovník, ktorý si priam pýta, aby som sa z neho učila spolu s Mickeym, Goofym a inými stvorami. Pri umývaní zubov si každý deň prečítam jednu kapitolu z Fínštiny (nie len) pre samoukov a do konca mesiaca sa budem vedieť dorozumieť. Predsavzatia sú fajn.
Som na whatsapp - fakt sa poteším, keď mi napíšete a ešte viac, keď uvidím osem pixelov reprezentujúcich vašu tvár na skype (mám trápne meno, kto ma nemá v kontaktoch, dám vám ho radšej do správy :D) . Zatiaľ mi nie je na neprežitie smutno. Jasné, že mi všetci chýbate, ale ešte som ani neplakala. Druhý deň vlastne ani nemám nárok.
Tie fotky sa mi vážne nechce upravvať, pridávať ružové svetlá a kontrasty a neviem čo, len aby boli fotogenické. Niekedy nabudúce.
Ďakujem, že ste došli až sem. Keď to tak po sebe čítam, píšem ako lama. :D
A pustite si moju fínsku pesničku:
S láskou
L.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára