Štúdium na gymnáziu (ktoré som odfotila zozadu a vyzerá horšie ako v skutočnosti) tu trvá tri roky a každý rok je rozdelený na šesť päťtýždňových období zakončených testovým týždňom. Dúfam, že to matematicky vychádza lebo sa mi to nechce počítať.
V praxi to znamená, že každý sa učí natoľko priebežne, nakoľko uzná za vhodné. Neohlásené písomky neexistujú a na päťminútovky by si zbytočne papier nemíňali. Každý je testovaný až počas posledného týždňa, kedy neprebieha vyučovanie a keď sa študenti práve netestujú, učia sa alebo oddychujú . Doma. Výnimkou sú len písomky zo slovíčok.(Lenže prosím vás, to vlastne nie sú ani písomky. Naučíš sa naspamäť 30 slovíčok, vypiješ čaj, ideš spať a ráno tie isté slovíčka v škole doplníš do cvičenia.)
Hodiny sa tu trávia rôzne; niekto počúva vyučujúceho, niekto oddychuje, niekto sa socializuje, niekto si na internete zlepšuje všeobecný prehľad alebo komunikačné zručnosti a bohužiaľ, niekto si aj spieva. (Obvykle niekto za mnou, na spevákov mám šťastie.) Vyučujúci vysvetľuje a pýta sa a odpovedá len ten, kto chce - vždy sa niekto nájde. Kto nerozumie, tomu sa vysvetlí a kto si potrebuje niekam odbehnúť, vstane a odíde. Dochádzku evidujú na papieri hodenom do davu. Každý si nakreslí kaligrafické X (čítaj iks alebo krížik) vedľa svojho mena a papier sa odovzdá autorite.
A teraz sa podržte;
Od roku 2000, kedy OECD prišla s programom na porovnávanie školského výkonu 15-ročných žiakov na celom svete – PISA, Fínsko sa umiestňuje v hodnotení na prvých priečkach.
Od roku 2000, kedy OECD prišla s programom na porovnávanie školského výkonu 15-ročných žiakov na celom svete – PISA, Fínsko sa umiestňuje v hodnotení na prvých priečkach.
Na rovinu a bez okolkov, sú namakaní. Sú spokojní, ráno ich nebolieva brucho, do školy sa tešia, majú aj kamarátov, aj voľný čas, aj rozprávkových osem hodín spánku a aj vedomosti. Zjavne to majú premyslené a funguje to.
Trikov majú ľudia severu hneď niekoľko. Predovšetkým majú naozaj kvalifikovaných pedagógov, ktorí sú dostatočne ocenení a taktiež spokojní. Učiteľstvo je tu čosi ako povolanie snov a pre priemerného študenta je takmer nemožné dostať sa na univerzitu s pedagogickým zameraním. Pred tabuľou teda vysvetľujú najšikovnejší ľudia z celej spoločnosti, študenti sú si toho vedomí a patrične si ich vážia.
Trikov majú ľudia severu hneď niekoľko. Predovšetkým majú naozaj kvalifikovaných pedagógov, ktorí sú dostatočne ocenení a taktiež spokojní. Učiteľstvo je tu čosi ako povolanie snov a pre priemerného študenta je takmer nemožné dostať sa na univerzitu s pedagogickým zameraním. Pred tabuľou teda vysvetľujú najšikovnejší ľudia z celej spoločnosti, študenti sú si toho vedomí a patrične si ich vážia.
Učitelia sú teda ozajstní profíci a dobre vedia, že dôverou to dokopú ďalej ako príkazmi a zákazmi. Dnes sa to veľmi exaktne odrazilo na triednickej hodine. Profesorka načrtla tradičnú tému o mobiloch na vyučovaní, no netradičným spôsobom. Spýtala sa na náš názor a potom taktne nadhodila, že sme dospelí ľudia, a vieme, do akej miery je ich používanie vhodné. Učiteľ a žiak tu majú rovnakú spoločenskú hodnotu a to dáva mladým ľuďom istý pocit zodpovednosti. Keď sa totiž do nich vkladá dôvera, že nenakreslia X do prezenčky aj za kamaráta, ktorý blicuje, tak tam to X skrátka nenakreslia. Očakáva sa od nich, že majú rozum a to nie len na elitnom gymnáziu. Používanie vlastnej hlavy sa dôrazne žiada už od predškolského veku.
Za týždeň som ešte nevidela žiadneho vyučujúceho nahnevaného alebo nervózneho, ba čo viac, nepočula som jediné upozornenie na nevhodné správanie. Spev niekedy môže byť veľmi rušivým elementom, ale tá dievčina za mnou vždy vie, kedy prestať (asi pol minúty pred tým ako sa jej chystám prihovoriť). Študenti sa rozprávajú a živo diskutujú, ale keď tému preberú, stíchnu. Všetci presne vedia, kde je nevyslovená hranica a pokiaľ môžu zájsť. Vedia to, lebo sa to od nich očakáva.
A keďže sú takí ukážkoví, štát im za odmenu každý deň platí celkom epický obed vo forme bufetových stolov. Vždy je na výber z troch alebo štyroch šalátov, hlavných chodov a dokonca aj štyroch druhov chleba a troch masiel. Priesvitná voda sa tu nenosí a už vôbec nepije, zato biela (údajne "mlieko" s nulovým podielom tuku) tečie na litre. A párky, nech žijú párky! All you can eat - ´(nalož si) všetko, čo zješ´ dostáva nový rozmer. Nakladá sa naozaj len toľko, koľko zješ. Odnášajú sa spravidla prázdne taniere, aby sa neplytvalo. Keď nedojete, budú sa veľmi, ale veľmi škaredo pozerať. Teta kuchárka sa vám aj prihovorí po fínsky a na základe intonácie budete radi, že jej nerozumiete. Samozrejme, že to píšem čisto teoreticky a vôbec sa mi to nestalo. Nikdy.
Za týždeň som ešte nevidela žiadneho vyučujúceho nahnevaného alebo nervózneho, ba čo viac, nepočula som jediné upozornenie na nevhodné správanie. Spev niekedy môže byť veľmi rušivým elementom, ale tá dievčina za mnou vždy vie, kedy prestať (asi pol minúty pred tým ako sa jej chystám prihovoriť). Študenti sa rozprávajú a živo diskutujú, ale keď tému preberú, stíchnu. Všetci presne vedia, kde je nevyslovená hranica a pokiaľ môžu zájsť. Vedia to, lebo sa to od nich očakáva.
A keďže sú takí ukážkoví, štát im za odmenu každý deň platí celkom epický obed vo forme bufetových stolov. Vždy je na výber z troch alebo štyroch šalátov, hlavných chodov a dokonca aj štyroch druhov chleba a troch masiel. Priesvitná voda sa tu nenosí a už vôbec nepije, zato biela (údajne "mlieko" s nulovým podielom tuku) tečie na litre. A párky, nech žijú párky! All you can eat - ´(nalož si) všetko, čo zješ´ dostáva nový rozmer. Nakladá sa naozaj len toľko, koľko zješ. Odnášajú sa spravidla prázdne taniere, aby sa neplytvalo. Keď nedojete, budú sa veľmi, ale veľmi škaredo pozerať. Teta kuchárka sa vám aj prihovorí po fínsky a na základe intonácie budete radi, že jej nerozumiete. Samozrejme, že to píšem čisto teoreticky a vôbec sa mi to nestalo. Nikdy.
Po výdatnom obede si môžu študenti napríklad pospať na spacích vakoch v triede, kde sa nesmie rozprávať ani vydávať žiadne iné zvuky (ani spievať, juch!). Môžu si nahrať pesničku v školskom nahrávacom štúdiu alebo len tak nezáväzne hrať na gitare či bubnoch v hudobnej triede.
Keby ich kopla múza, v umeleckej triede majú k dispozícií všetko od plátna, cez hudobný podmaz a hlinu až po fotoaparáty. Fotky si mimochodom potom môžu vyvolať vo vedľajších dverách, je tam červené svetlo, všetky tie nádobky so zázračnými tekutinami a niekto na pomoc. Pre technickejšie typy ľudí sú po chodbách rozmiestnené počítače rôzneho druhu, vrátane jablkových.
Prestávky sa v triedach netrávia, študenti buď využívajú vyššie uvedené drobnosti, alebo sa len tak poflakujú po chodbách.
Nieže by som nikdy nevidela také kreatívne priestory, ako je umelecká trieda... ale áno, celkom ma to vzalo. Až natoľko, že nemám žiaden obrázok hudobnej triedy alebo obyčajnej triedy. Bola som príliš zamestnaná zachytávaním tejto.
A keď dvadsaťminútová prestávka skončí, fínsky študent sa odprace na hodinu, ktorú si sám vopred zvolil na päť týždňov - hodinu, ktorá ho pravdepodobne naozaj zaujíma a baví. Odprace sa tam načas, lebo je disciplinovaný, i keď nezvoní. V triede strávi hodinu a pol a nezaspáva tam, lež preberá učivo do hĺbky a sústredí sa naň - ak sa mu práve chce. Doma do toho pozerá zriedka, pretože to stihol v škole. Nemá totiž desať ani dvanásť predmetov - má zvyčajne päť, maximálne sedem, a cez vyučovanie si každý deň dopraje aspoň jednu voľnú deväťdesiatminútovú hodinu ako bonus.
Ešte skromný odstavec o mojom živote každodennom: dnes padali teplotné rekordy, 23 stupňov a ľudia sa začali báť, že sa uvaria alebo tak. Počas kreatívneho popoludnia sme majstrovali kostým na zajtrajšie niečoakoimatrikulácie. Psychicky sa pripravujem na piatok a rozhovor do školského rádia a na výlet do Helsiniek. Absolvovala som sama cestu autobusom (s prestupom!) ; do školy aj zo školy a tipla som tú správnu linku, aj keď som si bola istá, že som sa zase stratila. Ochutnávam fínske sladkosti a stále pijem čaj. Mám dvadsať hodín anglického jazyka za týždeň a teším sa na noc, kedy sa mi bude po dlhej dobe bilingválne snívať.
Mimochodom, svetlo na tejto fotografií je pravé slnečné žiarenie. Len aby ste vedeli.
s pozdravom
L.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára