Kuukausi

Mesiac som doma, ale stále spomínam. Robím sentimentálne videá a dostávam pohľadnice od ľudí, ktorých ešte dlho neuvidím, no stále ich mám rovnako rada. Fínsko mi chýba aj nechýba zároveň, lebo už sa stalo akousi prirodzenou súčasťou môjho bytia a šiesteho decembra sa mi na okne skvela namiesto čižmy bielo modrá sviečka na počesť dňa nezávislosti.

Pofínštila som sa a pretrváva to. Definitívne a neodvratne. A predsa. 

Dear my finnish people, especially my finnish family, just to let you know; i miss, remember and love you. Still. 

Loppu

Ani neviem, čo napísať a ako to ukončiť. Zhŕňať veci budem až doma. Tu sa ešte musím prelúčiť až na letisko, horko plakať, vystískať tých, ktorých pár mesiacov neuvidím a nič si nezabudnúť. Iba ponožku a rukavice. (Lebo neviem, kde sú.)

Vedzte, že dnes odchádzam a že to vôbec nie je sranda. Neberte to osobne, nie, že by som sa na vás na Slovensku netešila; tri noci už nespím z tešenia a keď náhodou zaspím, aj tak sa mi sníva o domovine. Aj napriek tomu je to také zvláštne. A smutné. A trpkosladké.

Každý človek by mal ísť povinne aspoň na jeden výmenný pobyt. Možno nebude mať také šťastie ako ja, možno sa nedostane do najlepšej rodiny v krajine ako ja a možno bude odratúvať dni. Nech to je ale ako chce, výmena vás vždy spraví silnejšími. Toto bol veľmi duchaplný odstavec, takže ho radšej ukončíme.

O nejakých päť hodín vyrážam. Sedím na posteli, pod nohami tri prepchaté kufre. Fínsko vonku plače (za mnou). Je sychravo a sivo a akosi sa to celé na dnešok hodí.

Táto jeseň bola dokonalá. Ešte dlho za ňu budem ďakovať a stále to nebude dosť. Moje Fínsko bolo ako veľké dobrodružné prázdniny, kde objavujete krajinu, učíte sa novým veciam, ste sám ale nie osamelý a stále to je strašná zábava. A potom odídete a necháte tu jedných zo svojich najlepších kamarátov.Teraz bude mierne utrpenie žiť vedľa mňa, pretože určite o tom budem stále rozprávať. Trapaaas. Budem sa ale  zo všetkých síl snažiť obmedziť to a vy sa zatiaľ môžete na to tak nejak psychicky pripraviť. Ďakujem.

Viem, že tento príbeh nekončí a pri hokeji už budem navždy rozdvojený fanúšik, ako ale povedal môj hostato, vždy sa môžem pridať k tým, ktorí vyhrajú. Statočná som.

Tralalala, ja to dám a ozvem sa keď prídem.

Držte mi palce.

L.

Lappi

Už môžem spočítať svoje nadchádzajúce fínske dni na prstoch dvoch rúk a keďže sa takéto veci dejú, musela som čeliť veľkému životnému rozhodnutiu a vybrať si z nasledujúcich;

a) či sa utopím v smútku
b) alebo posledné dni strávim všade a so všetkými, aby som nemala čas sa utopiť v smútku.

Roztrasený pohľad z vlaku

Tukholma

Štokholm je očarujúci. Nasvietený jesenným slnkom, zaliaty jazierkami, švédsky čistý a vkusný, celý utešený a zamilovania sa hodný. Približne po troch minútach dýchania jeho ovzdušia si celkom získal moje srdce. 

Ruoka

Usporiadali sme si takú malú gurmánsku udalosť s jednoduchými pravidlami. Ukuchti niečo tradičné z tvojej rodne zeme, príď, nakrájaj, rozdeľ, nauč spolustolujúcich povedať dobrú chuť v tvojom materinskom jazyku a oprav ich výslovnosť (áno, hláska ť sa číta inak ako hláska č), podeľ sa o zvyky súvisiace so stolovaním a vychutnávaj.  Čestné slovo, že nám to nezorganizovala žiadna autoritaa o to bol náš miniworshop milší a rodninnejší.

Matkata

Len aby sa vedelo; žijem a veľmi o tom nepíšem, lebo cestujem. Z Helsínk do Štokholmu, na chvíľu späť do Jyväskylä, potom do Laponska a do Talinnu. Dva týždne, tri krajiny.

Sľubujem, že sa ozvem keď prídem a všetko to utíchne, keď vo vreckách budem mať samé cestovné lístky a na pamäťovej karte nebudem mať miesto.

A tuto jedna prudko cestovná fínska pesnička.

Strašne sa teším.

Z diaľav
L.

Summassa

Našli sme to najzašitejšie a najolschoolovejšie posedeníčko v meste a dôstojne oslávili svoju občiansku plnoletosť, hoci Jenna sa narodila o tri roky skôr ako ja. To sú za veci!