utorok 8. októbra 2013

Summassa




Našli sme to najzašitejšie a najolschoolovejšie posedeníčko v meste a dôstojne oslávili svoju občiansku plnoletosť, hoci Jenna sa narodila o tri roky skôr ako ja. To sú za veci!




Riešenie: Jenna je z Ameriky a ja som, pravdaže, zo Slovenska.  


S Maariou sme to zase prešvihli s telefonovaním, klasika. 


Škaredo som vymkla Jennu a strašne sa bavila na jej zúfalej správe.





Konečne sme sa po dvojmesačnom pobyte vytrepali na vyhliadkovú vežu a zistili, že naozaj sú všade stromy a jazerá.



Potom sme si namýšľali, že sa dokážeme odfotiť aj sami. Štyria zo šiestich zúčastnených absolvovali kurz fotografie. Haha.


Napokon sme to vzdali a poprosili o fotku náhodných návštevníkov vyhliadkovej veže z Čiech. Po anglicky. 


Výlet sme zakončili v American Dinner, v najlegendárnejšej reštaurácií v meste, na ktorú sme sa odhodlávali rovnako dlho, ako na tú vežu. 


Nikdy nikdy nikdy nikomu nehovorte, že vám nechutia hamburgre, pokiaľ všetky vaše hamburgerové dobrodružstvá začínajú a končia v McDonalds. 




Nech žije spoznávanie fínskej kultúry. Môžem ja za to, že nemajú takmer žiadnu národnú kuchyňu? Dokonca ani národné jedlo! (Párky nie sú ozajstné jedlo. Párky sú na raňajky a možno na večeru a na opekačku. Brusnicová omáčka je len úbohou prílohou a mäšové guľôčky sú, bohužiaľ, rýdzo švédske.)


V sobotu bol v škole akýsi internacionálny deň, všetci naň prišli a nikto nezdrhal skôr.


V školskej  jedálni  reštaurácií sa hecli a pustili hudbu, naaranžovali sviečky, zhasli svetlá, ukuchtili tzv. thajské rezance a snažili sa nám vykompenzovať víkendový deň strávený v škole.


Prišli nás pozrieť aj kamoši z Afriky aby nám zabubnovali a naučili nás tancovať.


Vitajte vo Fínsku, kde sa všetci zapájajú do školských akcií a keď treba tancovať, naozaj tancujú a neschovávajú sa v šatniach / nesedia po okrajoch telocvične / nesimulujú chorobu.


Medzitým sa nám opäť zablyslo slnko. Táto fotka vznikla veľmi účelovo. Nasadla som na nesprávny autobus (tj. nová forma stratenia sa!), zaviezol ma na tento ľúbezný okraj lesa, vybil sa mi mobil a jediný prístroj s hodinkami bol fotoaparát. (Inak som to prežila bez ujmy.)



V škole boli asi stotridsiate imatrikulácie a nám, ako výmenným študentom, pripadla dôležitá funkcia; rozhodovali sme o triede s najlepším kostýmovým poňatím. 


A tak sa všetky prvácke triedy predvádzali a niektoré, napríklad tuto bezdomovci, sa nám dokonca prišli povtierať (a hovoriť po španielsky na kamoša výmenného študenta zo Španielska).


Približne tridsať sekúnd pred vyhlásením výsledkov sme to celé prehodnotili a definitívne sa rozhodli pre tajných agentov, lebo kráľa a kráľovnú strážili statočne a vôbec. Dobrí boli.


OTA OMPUU znamená, že si môžete zobrať jablká (fín. omenat) z krabíc po škole sa voľne povaľujúcich. Rada spomínam na jablkové dvojdnie, pretože tie jablká boli vskutku delikátne a v strede červené (!!!).




Posledné narodeniny z narodeninového maratónu sú za nami. Bude mi chýbať to nekonečné vyberanie pohľadníc, hľadanie darčekov na poslednú chvíľu, happy birthday song v štyroch jazykoch a komponovanie básní. 



A bonus, pre lepšie porozumenie vzťahu medzi Fínom a lesnou chatkou si musíte pustiť nasledujúce video.




Ak máte narodky, tak všetko najlepšie.
A ak nie, aj tak.
L.

1 komentár: