Dear Lucis readers...

*moja najmilšia hostsestrička Maaria vám chcela napísať list. Je po anglicky, ale ak má niekto záujem, tak sa mu to individuálne pokúsim preložiť do rodného jazyka. Fakt ju mám rada. Fakt.

...my name is Maaria and I guess that you have heard of me. I am Luci host sister. Actually... I think we are becoming more and more like real sisters. I knew that I was going to get an exchange student to my home, but I didn´t know that I was going to get a close friend. It´s like having a friend for a sleep over every night!

The only thing that makes me sad is that I will be leaving during Lucis stay. I will go to Spain for Commenius exhange for three months. I´m happy to go, but sad at same time, because I won´t be in Finland at the same time as our amazing Luci. 

Now I will tell you something about me. I am 17 years old. I love books, history and music. I go to the same school as Lucia and I go to church every week. I am really bad at telling jokes or being funny, so I won´t even try. Hahah. I listen to exactly the same kind of music as our Luci. Actually right now, when I´m writing this she is downloding my cd´s on this computer. Just beacuse I have good taste.

Today we had a great day. We went to a cruise to Paijanne lake. I was beautiful and so much fun! There was me, Luci and my good, american friend Jenna. There was a lot of talking and tea included. Actually, to be honest, we drink tea every day, usually twice a day. That´s an important time of our day. The main event, actually. So yea, I love tea.

Tomorrow will be a day with my chruch. I am looking forward because Luci will meet all the important people of my life. 

I have heard a lot about of Lucias friends. You sound all so amazing. I believe that someday I will meet most of you. Can´t wait! 

I will enjoy these couple 2 weeks with Luci. I can believe how much you miss her right know. I will join to be one of you, missing Lucia-team. 

All the best wishes and blessings!

                                                                           

                                                                                                                            love, Maaria

This is us. On the way home. (I´m the scandinavian looking blondie)

Time for some natural photos! Aren´t we pretty?

Majte sa supersky aj napriek začínajúcemu školskému roku.

M&L

Talo

Bol raz jeden ozajstný škandinávsky vidiecky dom; s veľkými oblokmi, bielou podlahou a bez zbytočných gýčov.

Viikko

Druhý týždeň mi ubehol ako voda.

Objavovala som obchody s nablýskanými posýpkami, ktoré sa to snažia uhrať na zmrzlinárne.

Oblafla som ich a naschvál som si kúpila zmrzlinu.

Koulu

Škola je miesto, kam chodím každý pondelok až piatok dvadsať minút autobusom alebo na bicykli a päť minút pešo, aby som sa tam od ôsmej deväťdesiat minút koncentrovala, dvadsať minút pila kávu z automatu, pol hodinu obedovala a zase sa do štvrtej koncentrovala, zatiaľ čo vy máte pravdepodobne prázdniny a ak nie prázdniny, aspoň leto. Trhnite si. Vôbec vám to nezávidím, jednak preto, že sa tu vzdelávam, čo sa mi raz môže zísť a jednak preto, že táto škola je fínska škola.

Mökki

Keď vyučovanie končí o pol druhej, svieti slnko a vonku je tropických šestnásť stupňov, je deň ako stvorený vyraziť rovno zo školy do centra na bicykli...a pamätajúc na včerajší orientačný výkon, ktorý som podala, zablúdiť. Zo šalamastiky som sa dostala za krátku polhodinku a vyrazili sme na chatu.

toto mimochodom míňam po ceste zo a do školy na bicykli

Outo

Dnes som sa mierne zničená dostavila na 90 minútovú hodinu fotografie. Žiadne zaspávane v sede sa ale nekonalo, otočila som sa vo dverách a vyrazila do mesta a bolo to legálne. Taká je raz filozofia fínskych škôl; na hodine fotografie by sa nemalo sedieť v triede, ale fotografovať. A tak nás rozpustili, každého individuálne von zo školy okolo jednej a späť sme už chodiť nemali.

Kaksi päivät

Stala sa mi technická nepríjemnosť, samozrejme, jednou zo zabudnutých vecí bola nabíjačka na notebook. Avšak som sa pľasla po vačku a som tu. Konečne.

Vlastne som tu už dva dni, postačujúce na to, aby mi pri každej vete napadali začiatky ako well, to be honest a podobne. Keby mi napadal aspoň fínske výrazy, ale toto poangličenie za 42 hodín je trapas.

A Fínsko? Asi dve tretiny mýtov ne sú tak celkom mýty. Naozaj sú tu lesy (vlastne sa mi vidí, že celé Fínsko je jeden veľký les, aj z okna vidím len les, squelo!, ako doma), jazerá všade, aj tuto za rohom v Jyväskylä, sauny všade, aj tuto za rohom doma. Bolo to očakávateľné, predsa len to nepublikujú vo všetkých cestovateľských príručkách zo srandy. Ale čo ma dostalo, je miera blonďatosti miestneho obyvateľstva - znamenitá! Zatiaľ som zaznamenala asi troch čiernovlasých ľudí v 150 tisícovom meste (a to boli určite zradcovia prisťahovalci).