Talvi on tulossa.

Od Pseudovianoc veľa fínskych vôd nepretieklo, ale to len preto, že sú situované v jazerách a jazerá sa veľmi nehýbu. Voľný týždeň bol krásny, oddychový, a ku koncu nudný a hoci v tejto mase spánku, jedla a lenivosti občas blikli aj svetlé momenty ducha a telo obohacujúce; dni kultúrne plné múzeí, dni sociálne s novými kamošmi ba i dni zdravé na plavárni a v saune, v pondelok je ste radi, že sedíte v škole a nevadí, že občas nerozumiete ani slovo, lebo viete, že je to užitočné, že robíte niečo dôležité a smeruje to od odniekiaľ niekam a tak. 

Hyvää Joulua!

Niekedy sa stáva, že sa zobudíte do nedeľného rána, vyjdete z izby na raňajky a všade hrajú koledy, vonia škorica, svietia vianočné svetielka a zjavne sú Vianoce. Niekedy vás zaskočí, že prišli tak skoro. Najmä keď sa to stane polovici septembra.

Piknikki

Najkrajšie býva mesto zo strechy a najťažšie sa vstáva zo stoličky v reštaurácií, kde dostanete len tanier a ostatné si naložíte vy. A potom znova. A znova.

,

Hyvä!

Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo a prehupla som sa do štvrtého týždňa, čo je celkom neuveriteľné.

Zajtra to bude týždeň, čo sme na dva dni škaredo ale legálne zanevreli na školu, aby sme si spravili menší výlet. Z pôvodnej destinácie Helsinky sa napokon vykľulo neidentifikovateľné miesto vo fínskych horách asi sto kilometrov od Helsiniek. (Aj tak som v Helsinkách nakoniec  čakala na prestup bola.)