Hyvä!

Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo a prehupla som sa do štvrtého týždňa, čo je celkom neuveriteľné.

Zajtra to bude týždeň, čo sme na dva dni škaredo ale legálne zanevreli na školu, aby sme si spravili menší výlet. Z pôvodnej destinácie Helsinky sa napokon vykľulo neidentifikovateľné miesto vo fínskych horách asi sto kilometrov od Helsiniek. (Aj tak som v Helsinkách nakoniec  čakala na prestup bola.)

Na tomto nelokalizovanom mieste - kempingovom areáli s chatkami na brehu jazera - sa pôvodne mal odohrávať dvojdňový seminár pre výmenných študentov nabitý užitočnými radami na prežitie. Vzhľadom k väčšinovému podielu španielskych študentov a iných južanov z toho vznikla slušná štyridsaťosemhodinová fiesta plná dobrého fínskeho jedla, kávy, potu v saune a skokov do studeného jazera. Užitočné rady sme si samozrejme vypočuli, prednášky presedeli, noc prebdeli a naozaj sme si to užili.

Bola som jedinou vyslankyňou našej malebnej krajiny, no mala som česť stretnúť bratov Čechov a okrem neskromných bufetových stolov som si vychutnávala aj veľmi luxusnú formu komunikácie, kedy mi zrazu druhá strana rozumela. Na prvýkrát. Všetko.

Nenápadne by som rada podotkla, že z tohoto extrémne vysokého a nebezpečného skokanského mostíka som naozaj trikrát skočila po saune do strašne studenej vody a mám na to svedkov. 

Bolo to ako veľmi príjemný dvojdňový tábor, môj tím dokonca vyhral táborovú hru, pretože sme skomponovali najdômyselnejšiu choreografiu na fínsku odrhovačku.

Po príchode som sa doma veľmi neohriala - mesto žilo Nákupnou nocou. Domy konzumu boli otvorené nezvyčajne dlho, ale vzorky krémov a nákupné poukážky sme si už utŕžiť nestihli - raz darmo, kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Výlet to bol ale aj tak príjemný, peckovali Muse na námestí a to mi spravilo pekný večer.

Mám davovú fotografiu fínskeho obyvateľstva, aby ste verili zmienkam o farbe vlasov.

Sobotné popoludnie sme strávili prejedaním sa na miestnej lodi, ktorá sa popri tom plavila po druhom najväčšom fínskom jazere. Opäť podotýkam, že počas celej plavby žiarilo slnko a vytvorilo ideálne podmienky na kochanie sa.

Pripravte sa na set jazerá. Som vo Fínsku a aj keď to môže byť otravné, mám naň isté právo.

Je ich tu veľa a sú fotogenické a toto je moje jediné ospravedlnenie, prečo s nimi všade obsmŕdam.

Chlieb, ku všetkému chlieb. Pofínčievam sa a beriem si ho dobrovoľne s plným vedomím, že na svete sú aj zdravšie potraviny.

Mesto moje, Jyväskylä sa skvie na obzore.

S kamošmi výmennými študentmi zo Španielska a Portugalska, (ktorým som ešte nevymyslela dostatočne dobré prezývky, aby som ich nemusela takto obsiahlo nazývať) sme zahájili týždeň múzeí, tj. prudko intelektuálnu aktivitu. Na mape z turistického centra sme vybádali sedem múzeí a rozhodli sa ich navštíviť, v rámci šetrenia na mojej ešte neplnoletosti, čo najskôr. 

A tak sme sa do toho odvážne pustili a včera navštívili prvé - múzeum tradičných fínskych remesiel a kostýmov (i keď v skutočnosti to bol napoly obchod s krásnymi a drahými suvenírmi). Keby portugalský kamoš nebol skaut a ja som nemala v mobile kompas, možno by sme zablúdili. Alebo keby sa španielsky kamoš nebol spýtal na cestu okoloidúcich.

Pozor, prichádza kostýmová časť.

V každom prípade, bolo to zadarmo. 

 
Vedeli ste, že do takého fínskeho múzea môžete prísť len tak, vyrobiť si niečo milé? Majú tam farby a všetky tie vecičky, na ktorých si kreatívne typy ulietajú, ale sú stále príliš drahé na to, aby sme ich mali doma len pre seba.

Predo mnou je zjavne jeseň. Dnes sa zotmelo už pred desiatou a keď si spomeniem na môj príchod a polnoci, kedy bolo prinajmenšom šero, je to divné. Okrem jesene ma čaká hokejový zápas mestského tímu úplne na vlastné oči, výlety do Štokholmu a Tallinu loďou (ktoré sú zatiaľ len v štádiu plánovania), testový týždeň, šesť múzeí, piknik a medzinárodná večera s pokusom uvariť halušky.

Zdravím do sveta zo sveta.

L.

ps.: Už som si asi zvykla a fakt sa mi tu páči.