Hyvää Joulua!

Niekedy sa stáva, že sa zobudíte do nedeľného rána, vyjdete z izby na raňajky a všade hrajú koledy, vonia škorica, svietia vianočné svetielka a zjavne sú Vianoce. Niekedy vás zaskočí, že prišli tak skoro. Najmä keď sa to stane polovici septembra.

Fínske Vianoce majú osobité čaro a keďže v decembri budem už niekde inde, moja fínska rodinka sa rozhodla prekvapiť nás a nasimulovať ich o čosi skôr. A spravili to tak dobre, že keby bol vonku sneh, tak by som im to úplne uverila.

Jedli sme tradičné fínske vianočné jedlá, ktoré nikdy nebývajú čerstvé. Letmý pohľad do histórie nám objasní všetky tie sušené hrozienka a oriešky; chudáci fínski praotcovia toho v decembri veľa na záhradke nedopestovali a tak prinášali na stôl dobroty dlhodobo konzumné. Napriek neľahkým podmienkam im z toho vzniklo celkom slušné menu.

roztrasený záber na štedrovečerné kaše

adventná svieca

Na raňajky sa podávala mliečna ryža s tradičným sladkým sirupom z cukru a kukuričného škrobu so sušenými hrozienkami a škoricou. Hlavných jedál na stole býva hneď niekoľko, aby si každý prišiel na svoje. Základom je slaná morčacia šunka, ktorá si dobre rozumie s nešpecifikovanými zapekanými kašami. Obvykle obsahujú zeleninu, zemiaky a ryžu. Pre gurmánov sa na stole skvela pečienka s ryžou. A kto by vyššie uvedeným pohrdol, stále sa mohol uchýliť k vlašskému šalátu. Okraj taniera sa patrí ozdobiť domácou horčicou a môžete sa pustiť do jedenia kultúry samej. Dezert tvorí čokoláda, sušené ovocie, medovníčky a koláčiky z lístkového cesta s džemom (z bobúľ, ktoré u nás nerastú a dokonca pre ne nemáme ani názov). 

Sirup ku ryžovej kaši

Nie je to práve najfotogenickejšie, našťastie chutí lepšie ako vyzerá.

Všeobecné tradície sa tu pomaly odoberajú do zabudnutia a rodiny si vytvárajú svoje vlastné. Naše slovenské ich ohúrili, kvantitatívne i kvalitatívne a prvýkrát som niekoho videla plakať od smiechu na našom kaprovi plávajúcom vo vani. Fínom nosí darčeky Santa, ktorý vôbec nepochádza z Ameriky, ale z Laponska, severného Fínska. Na tejto milej činnosti sa podieľajú aj vianoční elfovia. Ak vám niekto niekedy bude tvrdiť, že sú to malí chutní vianoční škriatkovia, neverte mu. Zvyknú ich retušovať. 

Po raňajkách sme sa odobrali do vianočnej sauny. (Sauna má vlastného elfa a myslia to vážne!) Po nej malý stromček, narodeninovo-vianočné darčeky, dezert, jedenie perníkového cesta a pečenie medovníčkov z toho, čo ostalo.

Škandinávska postavička Svätá Lucia, ktorá dokáže nosiť na hlave adventný veniec a nezhorieť, dokonca aj keď je živá. 

 Jenna  a medovníčky

Musela som sa rozlúčiť s mojou drahou Maariou, ktorá je teraz pravdepodobne niekde nad strednou Európou v lietadle, na ceste na výmenný pobyt do Španielska. Táto procedúra bola veľmi smutná, ale momentálne mám pred sebou voľný týždeň. Priznávam sa, že dnes som si dovolila jeden lenivý deň - jednak si naplánujem, čo budem robiť nasledujúcich šesť dní a jednak budem smútiť za Marmar a tak celkovo vstrebávať rozprávkový včerajšok.

Maaria nie je pyšná, pretože upiekla srdiečko, ale preto, že ho dostala. Len pre správnosť. 

A všetky moje dievčatá.

Veselé Vianoce!

L.