Talvi on tulossa.

Od Pseudovianoc veľa fínskych vôd nepretieklo, ale to len preto, že sú situované v jazerách a jazerá sa veľmi nehýbu. Voľný týždeň bol krásny, oddychový, a ku koncu nudný a hoci v tejto mase spánku, jedla a lenivosti občas blikli aj svetlé momenty ducha a telo obohacujúce; dni kultúrne plné múzeí, dni sociálne s novými kamošmi ba i dni zdravé na plavárni a v saune, v pondelok je ste radi, že sedíte v škole a nevadí, že občas nerozumiete ani slovo, lebo viete, že je to užitočné, že robíte niečo dôležité a smeruje to od odniekiaľ niekam a tak. 

Toto bude prudký zrhn, ale tak dlho som už nezhŕňala, že čitateľnejšiu štruktúru štrnástim dňom v jednom článku nedokážem dať. Snažila som sa o veľavravnú štatistiku, (viď vyššie) a ďalej na to pôjdem systémom náhodnej udalosti s náhodou foto-dokumentáciou a vôbec tých fotiek toľko nebude, lebo sa mi často zdalo, že by som to všetko mala zachytávať viac na vlastné oči, ako cez objektív. Haha, riadna filozofia.    

Naša ulica ojesennieva.

Vždy sa dobre pobavím, keď zistím, že neviem kde som. Zas raz. A ako dni plynú, skutočnosť, že sa stále dokážem beznádejne stratiť je vtipnejšia a vtipnejšia. Stretla som už aj ľudí, ktorí nehovorili po anglicky a navigovali ma vo fínštine či ľudí, ktorí nepoznali vlastné mesto. Raz som zablúdila do hlbokého lesa. Ešte stále dokážem zablúdiť cestou do školy. Prvé potulky boli náročné, plné beznádeje a strachu ale postupne som objavila čaro blúdenia.V útrobách môjho telefónu som objavila parádnu mapu. Naposledy som hľadala cestu dnes doobeda a nachodila som asi dva kilometre. Na blúdenie nedám dopustiť!

tak blízko a tak ďaleko zároveň

V meste sa nám sformovala celkom vtipná komunita výmenných študentov. Je nás asi dvadsať, každý je z iného kúta planéty, každý sa pozná s každým ale nikdy sa nestretneme všetci. Usporadúvame si také milé nepovinné a neformálne výjazdy a je to squelé lebo popri všetkom, čo sa tu dá robiť je tu stále možnosť B, tj. ísť von s celým svetom. 

Veľa ľudí sa len tak usmievalo popod fúzy, keď som sa im zverila s muzeálnou stredou. Napriek všeobecnému nepochopeniu som si všetky expozície dosýta užila, vpred postupovala mnou zvoleným pokojným tempom, využila poslednú príležitosť vzdelávať sa za polovičnú cenu a kupovala si detské lístky.

Múzeum s najväčšou koncentráciou stoličiek na meter štvorcový sa nazýva Alvar Aalto Museo a nájdete v ňom všetko okolo uja Alvara, slávneho fínskeho neoklasicistického architekta a dizajnéra. Všetky jeho vecičky spoznáte najmä podľa jednoduchých línií a prírodných materiálov. Do budov sa snažil napchať predovšetkým veľa svetla a veľa prírody a ľuďom sa to celkom pozdávalo. Kus života prežil tuto v Jyväskylä a od spoluobčanov sa mu dostalo nezvyčajnej podpory; keď sa Jyväskylčania rozhodli v päťdesiatych rokoch zrúcať staré budovy v meste, ktoré nevyužívali priestor dostatočne efektívne, zavolali si práve pána Aalta, aby im nakreslil nové a praktickejšie budovy. A tak sa i stalo. Aaltov rukopis dodnes lemuje Jyväskylské ulice a celkom im to pristane. 

Medzičasom nás prekvapil prvý sneh. Privítali sme ho na umelej tráve hrajúc fínsky baseball v dvoch stupňoch Celzia. Vskutku nepríjemná, ale zoceľujúca skúsenosť. Deväťdesiat nekonečných minút sme sa terigali z jedného konca ihriska na druhý, koncentrujúc sa na porozumenie pravidiel tejto pozoruhodnej hry. Vyzeralo to ako veľký živý šach, akurát vždy niekto zrazu nečakane začal bežať. Keď som sa rozbehla ja, chladne mi oznámili, že som burn, čo som si vysvetlila ako diskvalifikáciu. 

takto vyzerá priemerné fínske sídlisko

 Festivalom svetla sa nazýva dvojdnie na konci septembra, kedy mestské ulice farebne nasvietia, ku rieke naaranžujú reflektory a takto rôzne sa snažia spestriť jeseň. aby Fínov z tej tmy a zimy nerachlo. Všetci hovoria, že teraz je najkrízovejšie obdobie roka, pretože keď je sneh, všetko je biele a svetlejšie. Vybrali sme sa preskúmať vysvietené mesto a mali ozajstný estetický zážitok. Sklamaním večera však bol mestský most, náš jediný dôvod, pre ktorý sme prešli cez celé mesto a potom i kúsok prístavu. Z neznámych príčin ostal tmavý, tak sme si aspoň spravili sklamanú fotku a pobrali sa späť do centra.

sklamaná jednooká fotka

Ďakujem za všetky veci, ktoré som pred jedenástimi dňami obdržala, videla či prečítala. Zjavne sa dá epicky obdarovávať ľudí, aj keď sú tisíc kilometrov ďaleko.

Nech žijú knižnice požičiavajúce albumy Arcade Fire. Aj u nás by mohli.

 Pravdaže sa toho ešte veľa stalo, veľa nových miest som objavila a všetko to sem nezaznamenala. Ozvem sa skoro!

 s láskou a prvými skoroomrzlinami

L.