utorok 10. septembra 2013

Piknikki

Najkrajšie býva mesto zo strechy a najťažšie sa vstáva zo stoličky v reštaurácií, kde dostanete len tanier a ostatné si naložíte vy. A potom znova. A znova.
,




Vedeli ste, že: Vo Fínsku sa stáva, že aj keď majú ľudia Coca Cola poháre, v skutočnosti v nich majú mlieko?

Ani ja nie.


Takto sa s Mikkom stretávame väčšinou nad fínskymi knihami a vedieme duchaplné dialógy po fínsky.

Ukážka duchaplného dialógu, voľný preklad z fínskeho jazyka:

A: Ahoj.
B: Ahoj.
A: Ako sa máš?
B: Mám sa dobre, ďakujem. Ako sa máš ty?
A: Tiež dobre. Ďakujem.


Niekedy sa mi dokonca podarí gramaticky správne skomponovať vetu "Aký si mal(a) deň" za menej ako dve minúty a všetci okolo sú nadšení. Odteraz budem na batoľatá pozerať s väčším pochopením.
Môj najväčší úspech je dosiaľ celá procedúra v obchode odkonverzovaná po fínsky, čo síce nie je až tak veľa, ale rátam do toho aj otázku o platbe kartou. (A to už hej!)


Dozrievajú nám jablká a tak oberáme s veľmi špeci nástrojmi. Stále je slnečno, teplo, ideálne a nefínsky.


Stretne sa Portugalec, Brazílčan, Kolumbíjčan, Španiel, dve Fínky a Slovenka, v poradí zľava doprava a prvého a posledného nevidno.


Fínske parky (miesta, nie bundy) sú superské, pretože sú krásne čisté a zelené a ľuďom tam niekedy rozdávajú sladkosti. A hoci aj kentus ako lekoricové* pelendreky, ľudia, ako i ja, ich jedia, pretože sa traduje, že lekorica* je najlepší začiatok pre Salmiakki.

*Mimochodom neviem, či je slovo lekorica ozajstným slovenským slovom, ale keďže mi to počítač podčiarkuje, mám vážne podozrenie, že píšem nespisovne. Celkovo to vlastne znie neslovensky; l e k o r i c a. Ak máte v rukáve lepší termín, dajte mi, prosím, vedieť. Možno mi začne chutiť a budem potrebovať o tom hovoriť svetu. 

Čierne cukríky Salmiakki som spomínala a jedla prvý týždeň. Svoje pevné miesto tu majú preto, že sú slané a jedia ich väčšinou len Fíni a to s neobvyklým a nepochodpiteľným pôžitkom. Stále verím v teóriu zvyku na salmiakki a v rámci nevyberavosti by som ich rada jedla aj ja. Druhý level po lekorici* mi odporúčala kamoška z Ameriky (Jenna, prišla študovať univerzitu a teraz býva s nami), ktorá procedúrou už úspešne prešla; Salmiakki plnené čokoládou. Zrejme to bude psychologický ťah, človek tú slanú časť zjesť skrátka musí, inak nebude žiadna čokoláda. A to sa hecne hádam každý.



Podľa pradávneho zvyku sa prvý v zdraví prežitý výmenný mesiac oslavuje koláčom. Celé to bolo veľmi milé prekvapenie pre troch z nás. Servíoval sa na pravých Marimekko servítkoch s pravými papierovými Marimekko pohármi a tento set, navzdory svojej jednorázovosti, musel podľa mojich odhadov výjsť približne rovnako, ako set tých typických sklenených pohárov zo školskej jedálne. Hold, čo tam po tom, oslavovať sa musí štýlovo a najmä po fínsky.

Marimeko je fínska spoločnosť založená v Helsinkách, ktorá tvorila (najmä v 60tych rokoch) a stále tvorí módne dejiny. Jej produkty sú známe pestrými farbami a jednoduchosťou zároveň. Preslávili ju najmä dvaja dizajnéri - Vuokko Nurmesniemi s nesmrteľnými pásikmi a Maija Isola - bola to práve jej hlava, kde sa zrodili Marimekkovské kvety. Okrem legendárnych motívov však Marimekko priniesla svetu stovky nezvyčajne veselých vzorov. Ak vám ich radostná kvetinová servítka z pikniku utkvela v oku, kliknúť si môžete napríklad ich web.



V niektorých krajinách behajú po parkoch túlavé mačky, v iných túlavé veveričky.


Mojou druhou najobľúbenejšou kategóriou vtipov o Fínsku je hneď po počasí tá o odmeranosti. Hlavne o d s t u p! Hlavne nie príliš vrúcne, nahlas a blízko. Fíni si však takúto etiketu môžu dovoliť, územie majú dostatočne veľké na to, aby si zachovali svoj osobný okruh s polomerom pol kilometra. Fotografia vyššie mala túto myšlienku vyjadriť, ale keďže sme sa nevošli do objektívu, zredukovali sme vzdialenosť na pol metra a stále to pôsobí celkom fínsky.

Stereotypy sú len stereotypy a nikdy neplatia úplne, ale zároveň, ako povedala Jenna, žiaden stereotyp nieje stereotypom bez príčiny. Tak. Kto nerozumie, nech si skúsi znova prečítať alebo nech si s tým neláme hlavu, zvážte ľubovoľne.


Napokon sme sa inak prezradili. Stále sme len imigranti a ja so sebou nemám Slovenskú vlajku, čo je celkom smutné.




Ešte stále nemám dosť zlatistých lúčov slnca na hladine jazera sťa iskričiek ihravých.
Ani Fínska všeobecne.

Vstala som ráno o deviatej, aby som sa nachystala do školy a zistila, že tam dnes ísť nemusím. 

Aj vy sa majte.
L.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára